Mapy osív možno vytvoriť na základe údajov z pôdneho skenera. Ako podklad možno použiť aj mapy Imperial Soil Estimate a digitálne modely terénu atď. Špecializované spoločnosti potom môžu pomocou programov GIS vypočítať príslušné mapy osív. Zatiaľ však nebolo dostatočne preskúmané, ktorý zdroj údajov v kombinácii s ktorou stratégiou dosiahne optimum.

Základné hnojenie nenesie svoj názov náhodou, je základom agronomického úspechu. Nedostatočné alebo nadmerné hnojenie pôdy má často negatívny vplyv na úrodu. Nech je to...

• hodnotu pH, ktorá významne ovplyvňuje dostupnosť živín pre rastliny.
• Fosfor, ktorý je veľmi dôležitý pre vývoj sadeníc a rast koreňov.
• Draslík, ktorý je dôležitý pre reguláciu vodnej bilancie a má tak značný vplyv na odolnosť rastlín kukurice voči stresu zo sucha.

Účinné základné hnojenie si najprv vyžaduje čistý zber údajov. V zásade je implementácia pomerne jednoduchá, ale špecializovaní poskytovatelia služieb ju môžu vykonať profesionálnejšie a rýchlejšie ako vaši vlastní zamestnanci.

Proces sa začína odberom vzoriek pôdy s podporou GPS, a teda kvalitným a reprodukovateľným odberom. Na meranie polí sa opäť používa pôdny skener. Ide o fyzikálny merací systém, ktorý nedeštruktívne a objektívne určuje rozdiely v pôde. Významný vplyv má obsah ílu v pôde.

Ďalším krokom je inteligentný odber vzoriek pôdy. Zóny s ľahkými a ťažkými pôdami sú spojené do dynamických vzorkovacích sietí. Výsledkom sú presné informácie o obsahu živín v jednotlivých podoblastiach. Špecifické plánovanie hnojív sa potom môže vykonávať na cloudových dátových portáloch, ako je napríklad agriPORT.

Kukurica reaguje pomerne citlivo na nízke hladiny fosforu a potaše. Na poliach s nedostatočne dostupnými živinami možno preto v niektorých prípadoch pozorovať veľké straty úrody. V tabuľke 1 sú uvedené účinky na úrodu pozorované v poľných pokusoch v závislosti od počiatočnej dodávky. Vplyv hnojenia P a K na úrodu sa stanovil v porovnaní s nehnojením.

Bežnou praxou pri hnojení kukurice dusíkom je jednorazová aplikácia dusíka prostredníctvom podorničného hnojenia v čase sejby alebo prostredníctvom tekutého hnojiva. Vzhľadom na pomerne neskorú potrebu dusíka a dlhé obdobie rastu na jar a v lete dokáže kukurica zvyčajne dobre využiť dusík v pôde. Rastliny kukurice sa však prejavujú aj v ranom štádiu, keď zásoba N v pôde nie je dostatočná pre dobrý rast rastlín. Práve tu môže pomôcť variabilné hnojenie N: Namiesto jednej aplikácie sa množstvo hnojiva rozdelí (pozri obr. 1).

Pri tomto variante hnojiva sa najprv aplikuje približne 50 % plánovaného celkového množstva dusíka. Keďže delená aplikácia má zvyčajne pozitívny vplyv aj na účinnosť N, zvyšných 50 % sa môže znížiť až na 40 %. Táto aplikácia N sa potom aplikuje vo fáze 6 až 10 listov a na základe špecifík miesta pomocou N-Senzora®. Zisťujú sa tak rozdiely v raste rastlín na základe aktuálneho príjmu N v porastoch. Pomocou uloženej funkcie agronomickej kontroly sa potom hnojivo aplikuje podľa potreby. Slabšie vyvinuté porasty s nízkym príjmom N dostávajú vyššie, lepšie vyvinuté porasty s vyšším príjmom N dostávajú nižšie množstvo N hnojiva. Vďaka šikmému meraniu zaznamenáva N-Senzor® reprezentatívne meracie pole aj v riadkových plodinách.

Rozdelenie množstva N do dvoch dávok a jeho distribúcia na kukuričné pole podľa potreby má v porovnaní s jednorazovou aplikáciou celého množstva N nasledujúce pozitívne účinky:

1. Výnosy sa môžu zvýšiť.
2. Úroda má rovnomernejší obsah sušiny.
3. Účinnosť N sa zvyšuje a bilancia N sa znižuje.