Podnikateľský model klimatického poľnohospodárstva...
je titulok odbornej tlače. Samozrejme, žiadnemu poľnohospodárovi nezávidíme rozšírené zdroje finančných príjmov. A možno tiež pomáha vylepšiť zlý obraz poľnohospodárstva, ktorý vytvárajú najmä médiá. Pri bližšom pohľade si však uvedomíme, že sa tu vyvoláva očakávanie, ktoré sa nedá zakotviť v realite. Dá sa očakávať, že vynaliezaví podnikatelia si chcú založiť prosperujúci obchod ako slobodní jazdci s certifikátmi.
Moje odporúčanie: Ruky preč!
Prof. Körschens spolu s Förderverband Humus e.V. (Združenie na podporu humusu) zaujíma k tejto problematike stanovisko z pohľadu poľnohospodárstva. Táto skupina vedcov zasvätila takmer celú svoju životnú prácu zakladaniu, skúmaniu a hodnoteniu dlhodobých experimentov s humusom. Pozri tiež www.agrarfakten.de
Peer Leithold
Môže humus zachrániť našu klímu?
Prof. Dr. habil. Dr. h. c. Martin Körschens,
Förderverband Humus e. V.
Goetheho mesto Bad Lauchstädt
e-mail: m.koerschens@t-online.de
Nikto nepochybuje o tom, že klíma sa mení a v priebehu posledných tisícročí sa niekoľkokrát zmenila (pozri DAHM et al, 2015, a i.). Napríklad Grónsko bolo ešte pred necelými tisíc rokmi "zelenou krajinou".
Názory na príčiny zmeny klímy sa rôznia. IPCC predpokladá, že človekom spôsobený nárast atmosféry
Príčinou je koncentrácia CO2 v atmosfére. Dôkazy o tom zjavne nie sú dostatočné. Bez ohľadu na tieto rozdielne názory vedci, politici a podnikatelia považujú pôdu, t. j. humus, za zásobáreň uhlíka, a teda za možnosť jednoducho ukladať prebytočný CO2 z atmosféry do pôdy.
Tento problém sprevádza množstvo špekulácií a mylných predstáv. Napríklad EÚ (v oznámení Komisie Európskych spoločenstiev Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, 2003) tvrdí, že "pôdy s obsahom organickej hmoty nižším ako 3,6 % sú v počiatočnom štádiu dezertifikácie". Podľa tohto názoru je Európa už púšťou. Napriek tomu sa v tejto "púšti" za posledných sto rokov výnosy znásobili. Vďaka úspešnej práci poľnohospodárov a poľnohospodárskemu výskumu sa dnes na niektorých miestach ročne zberá viac ako 10 t/ha ozimnej pšenice a úrodnosť pôdy v tejto "púšti" sa výrazne zvýšila.
Bioenergia - limity a možnosti
Vo svojej štúdii "Bioenergia - limity a možnosti" LEOPOLDINA (2012) uvádza ročné straty uhlíka z ornej pôdy v EÚ vo výške 3 %, čo je z čisto matematického hľadiska úplne neudržateľné tvrdenie, ktoré by sa dalo na základe výsledkov mnohých priebežných poľných pokusov a mnohých ďalších štúdií bez akýchkoľvek pochybností vyvrátiť. Hypotézy o humuse ako "klimatickom záchrancovi" sú však politicky a ekonomicky veľmi vítané, pretože možno pomenovať vinníkov, zarobiť na tom politický kapitál a uskutočniť čulý obchod s certifikátmi CO2. Podľa oficiálnych vyhlásení Deutsche Bank zarobila miliardy na obchodovaní s emisiami a "údajne sa podieľala na podvodnom obchodovaní s emisnými certifikátmi".
V Rakúsku sa s tonou CO2 obchoduje za 30 eur a možno na tom zarobiť veľa peňazí.
V prvom rade je potrebné vychádzať z nasledujúcich skutočností: Zvýšenie obsahu humusu sa dá dosiahnuť len dodatočným množstvom C, ktoré sa z atmosféry odoberá (fotosyntéza) prostredníctvom rastlín. Všetky ostatné uvedené opatrenia, ako je vyhýbanie sa úhorom, medziplodiny a medziradové obrábanie, ako aj trávnaté pásy, agrolesníctvo, optimálne obhospodarovanie pasienkov a predĺženie doby pasenia, obnova pôdy v zlom stave atď., majú pre tento cieľ len okrajový význam, ak vôbec nejaký, a sú viac-menej súčasťou dobrej odbornej praxe.
Zvýšenie obsahu humusu je obmedzené
Možnosti zvyšovania obsahu humusu sú veľmi obmedzené. Rozdelenie humusu na humus výživný a trvalý je známe od nepamäti, ale dnes sa ignoruje a hodnotí sa takmer výlučne celkový obsah humusu, čo nevyhnutne vedie k podráždeniu a nesprávnym interpretáciám. V merateľných časových intervaloch možno ovplyvniť iba živný humus. Obsah trvalého humusu-C (orná pôda) sa pohybuje prevažne medzi 0,3 a 1,5 % Corg. Živina humus-C, ktorú možno ovplyvniť manažmentovými opatreniami v horizonte obrábania pôdy, je v priemere 0,3 % a často predstavuje menej ako 0,2 % Corg, t. j. približne 10 t/ha (v 32 zo 68 Daufeldových pokusov, najmä na piesočnatých pôdach) a zriedkavo presahuje 0,5 % Corg. (len v 11 z celkového počtu 68 trvalých poľných pokusov).
Nadmerný obsah humusu znižuje využitie N v pôde a zvyšuje znečistenie atmosféry CO2, N2O a CH4.
90 % organickej primárnej látky (OPS) pridanej do pôdy na základe pôvodnej látky rastlinnej biomasy sa opätovne mineralizuje a vracia do atmosféry (HAIDER, 1997, KÖRSCHENS, 2017 a i.), t. j. na zvýšenie obsahu Corg v pôde len o 0,1 % je z dlhodobého hľadiska potrebná aplikačná dávka > 100 t/ha sušiny rastlín (porovnaj www.agrarfakten.de).
Iniciatíva francúzskej vlády "4 0/00 ročný nárast zásob C" nemá šancu, pretože pri akumulácii C len 10 % ročne by sa do pôdy muselo aplikovať utopické množstvo dodatočnej rastlinnej sušiny. Ak by sme vychádzali z hodnoty 1,2 miliardy t C uvedenej v iniciatíve, predstavovalo by to najmenej 500 kg C/ha ročne x 10 = 5 t OPS-C = 12,5 t/ha rastlinnej sušiny (40 % C v sušine), t. j. úplná úroda.
Tým sa do značnej miery eliminuje diskusia o "sekvestrácii uhlíka", ktorej možnosti sú obmedzené na niekoľko výnimiek. Okrem toho zvýšenie nie je prospešné ani pre tvorbu výnosov, ani pre životné prostredie.
V médiách sú prezentované jednoduché spôsoby záchrany klímy, väčšinou laikmi. Napríklad SCHEUB/SCHWARZER (2018) v knihe "The humus revolution" formulujú: "Globálne zvýšenie humusu len o jeden percentuálny bod by mohlo z atmosféry odobrať 500 gigaton CO2. Tým by sa súčasný obsah CO2 v ovzduší dostal na takmer neškodnú úroveň."
Uvedená suma je približne stonásobne vyššia, ako navrhuje francúzska vláda vo svojej iniciatíve. Takéto myšlienky o záchrane klímy, ktoré presadzuje aj rakúska organizácia RAGGAM (2008) a ktoré sa šíria v televízii, patria do sféry fantázie, chýba im odbornosť a slúžia len na upútanie pozornosti. To, že sa robí všetko pre udržanie a zvýšenie úrodnosti pôdy, a tým aj pre zvýšenie výnosov, je samozrejmé a poľnohospodári to robili vždy. Nemali by sme si však robiť ilúzie, že je možné dosiahnuť výrazné zvýšenie obsahu uhlíka, a tým aj zníženie koncentrácie CO2 v atmosfére, a teda že budúcnosť našej planéty je v rukách poľnohospodárov. Povolanie poľnohospodára je náročné a mnohostranné. Ale žiadneho farmára by nenapadlo radiť lekárovi, ako má operovať srdcovú chlopňu. Žiadneho lekára by nenapadlo radiť inžinierovi, ako postaviť vesmírnu loď. Iba niektorí politici alebo nekvalifikovaní pracovníci sú takí opovážliví, že chcú poľnohospodárom hovoriť, ako majú obrábať svoju pôdu.
